Peter Machajdík: recenzia CD Antonín Dvořák & Eugen Suchoň v Hudobnom živote 9/2019

Československé komorné duo sa pri realizácii svojho najnovšieho CD rozhodlo spojiť tvorbu dvoch velikánov českej a slovenskej hudby, Antonína Dvořáka a Eugena Suchoňa. Právom sa dá povedať, že huslista Pavel Burdych a klaviristka Zuzana Berešová, ktorí duo tvoria, sa dielam týchto autorov vo svojej interpretačnej praxi v kontexte českej a slovenskej hudby venujú azda najviac.

Mystické Dvořákovo Nokturno H dur, op.40, zemité Capriccio B81 a elegická Balada d mol, op. 15 pripravujú pôdu pre vrcholnú skladbu albumu - Fantáziu a Burlesku op. 7, kde môžu Berešová s Burdychom naplno rozvinúť náladové polohy, ktorými oplýva ich interpretácia.

Oboch hudobníkov môžeme smelo označiť za zasvätených interpretov diel Antonína Dvořáka. Už na svoj debut v roku 2012 zaradili jedinú sonátu v Dvořákovom portfóliu - Sonátu F dur, op.57. Od známych a obľúbených kusov sa vo svojom repertoári prepracovali až k jeho menej známym skladbám, ktoré nahrali na svoj najnovší titul, vydaný vydavateľstvom Hevhetia. Interpreti zoradili tri Dvořákove kompozície chronologicky podľa dátumu vzniku, čo sa ukázalo nielen ako logické, ale aj funkčné. 

Šesťminútové Nokturno otvára štvortaktová introdukcia Zuzany Berešovej. Po nej sa pridáva Pavel Burdych a obaja neustále držia veľmi striedmy, spevný tok hudby aj počas náladovo hybnejšieho stredného dielu.

S rozjímavými náladami Nokturna a Balady ostro kontrastuje Capriccio s charakterom na pomedzí vidieckej ľudovej zábavy a oslavy českej prírody. V technickej náročnosti je možné ho prirovnať k známejšiemu Mazurku, op. 49. V muzikologických charakteristikách sa pri tomto diele často objavujú nie príliš pochvalné slová týkajúce sa Dvořákovej kompozičnej práce. Prostredníctvom pôsobivej interpretácie dua som však vycítil homogénnu architektúru diela so všetkými charakteristickými znakmi, ktorými sa vyznačovalo Dvořákovo slovanské obdobie, napr. vedenie melodických hlasov v paralelných terciách a sextách. Neustále prítomná plastickosť pri striedaní jednotlivých motívov a melódií až do finálnej kódy je jedným z hlavných atribútov, ktorými oplýva interpretácia obidvoch umelcov.

Trojicu Dvořákových skladieb uzatvára Balada. Tragický charakter, podčiarknutý výraznými kómami, udržiava jej naliehavosť, aj cez tempom kontrastný stredný diel a upokojuje sa až v záverečných nebesky znejúcich tónoch huslí.

Vrcholným dielom CD je klenot slovenskej hudby prvej polovice 20. storočia. Fantázia a Burleska, ktorá má dve autorské verzie - pre husle a orchester a pre husle a klavír, bola na gramofónových platniach a kompaktných diskoch vydávaná iba vo verzii pre husle a orchester. Preto môžeme nahrávku Československého komorného dua označiť termínom "world premiere recording". Integrujúcim prvkom je plastickosť interpretačného výkladu diela v podaní Československého komorného dua. Klaviristka rozoznie jednotlivé tóny takým spôsobom, že sa prirodzene spájajú do motívov a tém, ktoré odovzdáva huslistovi, aby ich ďalej rozvinul, alebo aby sa obaja rozdelili do protipólov v širokej zvukovej škále. Clivé vysoké tóny Burdycha sa striedajú s hlboko znejúcimi timbrami Berešovej. Vyše 30 minút hudby plynie v neustálom očakávaní novej hudobnej myšlienky a jej zafarbenia. Prepletené tóny oboch umelcov, v ktorých sa neustále strieda napätie a uvoľnenie, smerujúce ku katarzii v záverečnej husľovej kadencii. 

Pre hudobnú verejnosť a obzvlášť Suchoňovych ctiteľov by určite bolo prínosné, ak by sa Československému komornému duu podarilo vo svojej osobitej interpretácii realizovať aj ďalšie Suchoňove diela, akými sú napríklad Sonáta As-dur, op.1, Sonatína op.11 a Poeme macabre, op. 17.

Peter Machajdík, Hudobný život 9/2019