Symfonický koncert v rámci 9. Kultúrneho leta Bélu Kélera v Bardejove

Dramaturgia koncertu bola zložená výlučne zo symfonickej tvorby Bardejovského rodáka Bélu Kélera, pričom poukázala na mnohorakosť tejto oblasti jeho symfonického kompozičného snaženia. Koncert začínal tradične predohrou, v tomto prípade Rákoczyho predohra op. 76. V nasledujúcej skladbe večera sa predstavil zanietený propagátor diela Bélu Kélera huslista Pavel Burdych. V jeho prevedení v spolupráci so Symfonickým orchestrom Dunakeszi pod taktovkou Pála Farkasa zazneli Tri uhorské idyly op. 134. Pavel Burdych sa v tejto skladbe uviedol aj ako znamenitý znalec Kélerovho diela, keď editoval orchestrálne party, na základe čoho dielo zaznelo v novodobej svetovej premiére. Ako interpret sa predstavil v znamenitej forme ako umelec vládnuci nevyčerpateľnou hudobnou fantáziou, podporenou krásnym tvárnym tónom a neomylnou nástrojovou technikou. V jeho podaní zazneli Tri uhorské idyly op. 134 priam v ideálnej interpretačnej podobe, pričom orchester mu bol dôstojným partnerom, na čom mal značný podiel aj dirigent. Výrazným dramaturgickým počinom koncertu bolo zaradenie skladby Concerto dramatique pre sólové husle a orchester do jeho programu. Skladba je známa skôr v autorizovanej verzii Bélu Kélera so sprievodom klavíra. Táto verzia je aj jedným z dominantných skladieb repertoáru sólistu večera Pavla Burdycha, ktorý ju uvádza pomerne často nielen doma, ale aj na zahraničných koncertných pódiách. Pavel Burdych sa aj v tejto skladbe prejavil ako zručný editor, keď dokonca zrekonštruoval prvú stranu partitúry a pripravil jednotlivé orchestrálne party pre využitie v orchestrálnej prevádzke. Burdychova koncepcia uvedenia skladby Concerto dramatique sa v plnej miere opierala o jeho vynikajúcu technickú dispozíciu, neomylnú intonáciu, hlboký citový ponor do náladového bohatstva skladby opierajúc sa v plnej miere o svoju výnimočnú muzikantskú inteligenciu. Výsledkom bolo mimoriadne stvárnenie, ktoré svojou bravúrou strhlo početné publikum k nadšeným ováciám. Veľkou mierou však k tomu prispel aj flexibilne sprevádzajúci orchester citlivo reagujúci na čitateľné gesto svojho dirigenta. Bol to nesporne vrchol celého koncertu. Záverečná skladba večera potvrdila, že ťažisko koncertu spočívalo hlavne na sólových husľových skladbách so sprievodom orchestra. K uvedeniu skladby Umeleckí bratia si Pavel Burdych prizval koncertného majstra Symfonického orchestra Dunakeszi Dobaya Sabolča. Vytvorili spolu vynikajúci sólistický tandem, ktorý s podporou orchestra a citlivo sprevádzajúceho dirigenta, pripravili výbornú bodku za krásnym hudobným večerom. V uhorskom štýle koncipovanej skladbe s melodickým pomalým úvodným dielom a rýchlym nasledujúcim dielom, prejavili obaja umelci zmysel pre súhru, akceptovanie sa vo vedení melodickej linky, ako aj neomylnú techniku a maďarský esprit.

Karol Medňanský, Opera Slovakia