Suchoň & Penderecki

Eugen Suchoň: Sonáta As dur pre husle a klavír, op. 1 ESD 45

Krzysztof Penderecki: Sonáta č. 2 pre husle a klavír

Sonáta As dur op.1 pre husle a klavír ESD 45 (1930) je prvá zo štyroch kompozícií, ktoré Eugen Suchoň napísal pre husle a klavír. Ďalšími boli Fantázia a Burleska, op.7, Sonatína op.11 a Poème macabre, op.17. Suchoň skomponoval sonátu v rokoch 1929-30, kedy študoval skladbu v Bratislave u Frica Kafendu. Prvú časť Sonáty Allegro non troppo dokončil v prvom polroku 1929, ostatné dve časti Lento a Allegro vivo o rok neskôr. Dielo vyniká premysleným kontrapunktom, myšlienkovým bohatstvom a komplikovanými rytmickými tvarmi. Základ sonáty tvoria časté modulácie, ktoré sú typické pre neskoro romantické harmonické myslenie, s akým sa stretávame najmä u Maxa Regera. Prvá časť diela má lyricko-dramatický charakter, druhá je lyricky kantabilná a tretia má charakter scherza.

Krzysztof Penderecki je autorom dvoch sonát pre husle a klavír - Sonáty č.1 (1953) a Sonáty č.2 (1999), ktorá je venovaná huslistke Anne Sophie Mutter. Druhá sonáta je päťčasťová, prvá s druhou a štvrtá s piatou sú písané attacca. Najdôležitejším stavebným prvkom sonáty je rytmická štruktúra. Vnútorné komplikované členenie jednotlivých dôb sa prepája s melodickými líniami v obidvoch nástrojoch. V diele sa objavujú kontrastné skladateľské celky prinášajúce pasáže založené na pravidelných rytmických štruktúrach. Sonátu rámujú dva klavírne klastre. Prvý prichádza po úvodnej husľovej introdukcii, druhým, v závere štvrtej časti, dielo vrcholí. Sonáta začína Larghettom, ktoré plynule prechádza do Allegretta scherzanda. Po štvrťhodinovom strednom Notturne-Adagiu, ktoré je ťažiskom diela, prichádza Allegro so zahustenými harmonickými a rytmickými postupmi. Po krátkej husľovej kadencii prichádza záverečné Andante s reminiscenciou motívov s predchádzajúceho hudobného materiálu.

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu